PÁTER PIO: „BOŽE, TY BUĎ MOJOU LOĎKOU A MOJÍM PRÍSTAVOM“

            Páter Pio vďaka obdarovaniu mimoriadnymi nadprirodzenými charizmami už od vstupu do noviciátu vedel, že bude musieť celý život bojovať proti démonom. Zároveň mu však Ježiš povedal: „Nedovolím, aby ťa zničili.“
            Výsledkom Piových bojov so zástupcami temnoty a zla bola jeho vlastná duchovná temnota a prázdnota. Tomu, ktorý rozdával svetlo tisícom ľudí, chýbalo svetlo pre vlastný život.
            Svoje utrpenie uchovával v tajnosti srdca. Iba listy, ktoré napísal svojim duchovným otcom, odhaľujú hĺbku tmy, ktorú preciťoval: „Duchovná bezútešnosť je neznesiteľná... Moje srdce je bez odpočinku. Snaží sa oddýchnuť si, ale nevie, kde. Prázdnota, ktorú pociťujem, ma príšerne zaplavuje. Pamäť si takmer nič nezachovala, inteligencia hľadá základnú pravdu, a keď sa zdá, že ju našla a niečo z nej pochopila, upadá do ešte neprehľadnejšej temnoty.“
            Ktokoľvek z nás môže podobnou cestou temnoty v istom období života prechádzať. Žiadať si svetlo, ktoré však neprichádza. Páter Pio je pre nás v týchto skúškach učiteľom. Pre vieru a dôveru, ktorú mal: že všetky ťažké skúšky sú Božím dielom v jeho srdci a ich najkrajším ovocím má byť očistenie duše, aby sa zjednotila s Ježišom v utrpení. On sa v tejto viere vrúcne modlil: „Bože môj, neprestanem ti dobrorečiť, kým len budem dýchať. A aj keď sa topím v temnotách, ktoré ma zaplavujú, kto iný mi môže byť istotou v mojej krehkosti? Veľmi ťa prosím, buď mojím životom, mojou loďkou, mojím prístavom...“

„Najkrajšie vyznanie viery vytryskne z tvojich pier v temnote noci, v obetovaní sa, v utrpení... Vtedy Božia milosť ako blesk roztne temnoty tvojej duše a prenesie ťa búrkou až k srdcu Tvojho Boha.“
                                                                                                                                  sv. páter Pio